Príbeh Slovenska 2018

Autor: Zuzana Čaputová | 1.1.2019 o 17:39 | (upravené 1.1.2019 o 23:22) Karma článku: 2,60 | Prečítané:  956x

Rok 2018 si budeme pamätať najmä kvôli udalostiam na jar. Slovenská jar 2018 bola zobudením z letargie.

Zobudila nás tragédia dvoch mladých ľudí, smrť novinára, ktorý hľadal pravdu a spravodlivosť, keďže ju nezabezpečili tí, ktorí mali.

Slovenská jar 2018 bola o volaní po slušnosti. Výnimočné bolo, že ľudia opäť volali pokojným spôsobom. Z nedávnych dejinných udalostí je zrejmé, že toto slušné volanie po slušnej vláde nie je u nás jednorazovým excesom. Je charakteristickým rysom, ktorý sa vinie modernými dejinami Slovenska. 

Zamatové revolučné zmeny režimu v osemdesiatom deviatom, kultivované rozdelenie republiky, ukončenie mečiarizmu a, napokon, na jar tohto roku odprevadenie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka na zostupnú dráhu ich vplyvu. 

Za týmito zmenami boli bežní ľudia, nie ich volení zástupcovia. Práve zlyhania politikov boli príčinou volania po zmene a prinavrátení slušnosti.

Aj v iných európskych krajinách ľudia volajú po zmene. Avšak pokoj a slušnosť desiatok tisíc ľudí nie je samozrejmosťou. V krajinách s dlhšou demokratickou tradíciou je bežné, že ľudia vychádzajú na ulicu s hnevom. Svoj nesúhlas často prejavujú aj hádzaním zápalných fliaš a rabovaním výkladov. Ľudia na Slovensku ukázali zrelosť. Práve tým, že hnev, ktorý bol pochopiteľný, premenili na angažovanosť. Urobili tak spôsobom, ktorý slušnosť, po ktorej volali, nepoprel, ale, naopak, ju ukázal ako príklad. Môžeme byť inšpiráciou pre iné krajiny a byť na to právom hrdí. Lebo slušnosť nie je slabosť a arogancia nie je silou. 

Slovenská jar 2018 bola volaním po zmene. Ľudia ukázali, že sú pozorní, vnímajú, čo sa deje, nerezignovali. 

Toto vykročenie za lepšou krajinou sa pretavilo do konkrétnych výsledkov. Napokon došlo k zmene vlády, ale aj k stíhaniu, uväzneniu a odsúdeniu nedotknuteľných. 

Silný hlas po zmene priniesol výsledky aj v komunálnych voľbách – v Bratislave, v Handlovej či Humennom, v Nitre, Žiline, aj v ďalších mestách či obciach. Všetci títo novozvolení odvážni a slušní ľudia ukázali, že sa to dá. 

Prišiel čas pre nových lídrov a líderky, ktorí prinášajú novú politickú kultúru – ich metódou je spolupráca a cieľom nie je osobný zisk, ale túžba meniť veci k lepšiemu. So zanietením, odhodlaním a pevnými hodnotami. 

Vidím krajinu, ktorá je ešte iba na začiatku cesty, ale už vykročila.

V mnohom stojíme na križovatke. Vládna moc sa po vražde Jána a Martiny a po strate pozícií otriasla a prešla do ofenzívy. Ataky smerujú voči mimovládkam a novinárom. Lebo spochybniť ich autoritu a motiváciu znamená pohodlnejšie vládnutie pre tých, ktorí moc zneužívajú. 

Aj v minulom roku spravodlivosť nebola cítiť tam, kde sa diala krivda. Keď ľuďom na východe brali pôdu, keď šikanovali vedcov, keď plagiátorstvo ostalo bez povšimnutia kompetentných, keď chceli trestať tých, ktorí sa zachovali hrdinsky a nie vždy postihli tých, ktorí klamali. 

Nespravodlivosť rodí sklamanie, a to je zárodkom nedôvery. A nedôvera otriasa základmi našej krajiny. Naopak, vzdelanosť, poctivosť a dôvera nás môžu zachrániť. 

V zahraničnej politike sme akoby stratili kompas. Popieranie hrozieb, ktoré rozleptávajú hodnoty západnej demokracie, je nezodpovedné a krátkozraké. Namiesto toho, aby sme sa sebavedomo podieľali na riešení európskych a globálnych otázok, uzatvárame sa do seba a spochybňujeme ukotvenie Slovenska v západnej civilizácii. To je prejavom dezorientácie, ktorá prehliada naše kultúrno-historické korene. Nezabúdajme, kto sme a kam patríme. 

Nezabúdajme ani na našu spoluzodpovednosť za klimatické zmeny. Žijeme dobu, ktorú svetoví lídri nazývajú bojom o záchranu planéty. Ak neurobíme pre ďalšie generácie všetko potrebné, menej už nebude stačiť. 

Na začiatku nového roka teda stojíme na prahu väčšej zmeny. Ide o zápas o spravodlivú a férovú krajinu, v ktorej fungujú pravidlá pre všetkých rovnako, štát nepatrí oligarchom a mocným ľuďom v pozadí. Krajinu, v ktorej slušnosť nebude len nevypočutým volaním ľudí z námestí, ale nástrojom výkonu politiky. Som ochotná a pripravená postaviť sa do pomyselnej prvej línie. Lebo viem, že v nej nebudem stáť sama. 

Príbeh roka 2018, tento príbeh zmeny, môže a mal by pokračovať ďalej. Čakajú nás prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu. Aj tam budeme môcť ukázať, že Slovensko je unikátna krajina, ktorej občania a občianky sa dokážu slušne a nenásilne postaviť zlu a uspieť. To by mal byť náš jedinečný odkaz súčasnej Európe a celému svetu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Mal Kočner Glváča na diaľkové ovládanie?

Zsuzsová s Glváčom je možno podobná schéma ako Trošková u Fica.


Už ste čítali?